Dotýka sa vašej kože po dobu 10 hodín každý deň tak blízko, ako nič iné. Potí sa s vami, dýcha spolu s pórmi vašej kože. Látka, z ktorej je zhotovené vaše oblečenie. Viete, z čoho pochádza to vaše? Ako bolo vyrobené a čo potom s ním? Ako vplýva zdroj materiálu na vlastnosti vášho trička?
Vždy mi záležalo na pocite materiálu, ktorý mám na sebe. Viac som si však začala všímať zloženie každého jedného kúsku môjho oblečenia po tom, ako mi pred niekoľkými rokmi kožná lekárka diagnostikovala ekzém.
Článok nie je o ezematikoch, ale na chvíľku sa pri nich pristavím. Majú citlivú kožu a skôr reagujú na syntetické materiály, pretože sú často drsnejšie, horšie prepúšťajú vzduch a sajú pot než prírodné materiály. Veľmi zjednodušene povedané, odev zo syntetického materiálu je vlastne plast. Druhá vec je farba. Väčšina z vecí je farbených syntetickými farbivami a čo myslíte, ktoré farby ich majú v sebe najviac? Najhoršia je práve sýta čierna farba. Aj tú mi kožná lekárka odporučila vylúčiť.
Ak citliví jedinci reagujú na syntetiku, prečo si môžu ostatní myslieť, že im nič nehrozí? Pravdepodobne z toho vážnu chorobu nedostanete, ale nikto zatiaľ nevie, aké dôsledky na naše telo má nosenie moderných látok s rôznymi chemickými úpravami. Mimo farbenia ide aj o bielenie, antimikrobiálne a nano úpravy (proti krčeniu a špine) a iné.
Chcem tým povedať, že moderné technológie pri úprave odevov sú zlé? Vôbec nie. Chcem vás len povzbudiť k vedomejšiemu výberu oblečenia. Zas a znovu. K tomu patrí aj poznanie toho, z čoho pochádza vec, ktorú mám na sebe a ako približne vznikla. Aké dôsledky na spoločnosť a našu zem má jej vznik ale aj zánik. Nemenej dôležité sú vlastnosti látky pri nosení. Tak si to poďme stručne rozobrať.
Látka môže vzniknúť najčastejšie tkaním alebo pletením. Tká alebo pletie sa z nite, ktorá vznikne z vlákna. A to vlákno je buď chemického alebo prírodného pôvodu.
Najčastejšie používané chemické vlákno na bežnom oblečení je Polyester, a potom sú to Nylon, Akryl, Lycra a Polyamid. Polyester pochádza z neobnoviteľnej suroviny – ropy alebo po recyklácii z PET fliaš. Vlákno polyesteru vzniká liatím chemickej takutiny vo veľmi tenkom prúde, ktorý následne tuhne. Toto vlákno je základom pre niť, z ktorej sa potom vyrobí látka. A predstavte si, že táto látka sa obtiera o vašu kožu po celý deň.
Sú aj chemické vlákna vyrobené z prírodných zdrojov. Napríklad viskóza sa vyrába chemickým postupom, ale pochádza z celulózy.
NEVÝHODY chemických vákien sú (mimo viskózy):
VÝHODY chemických vlákien:
Medzi prírodné vlákna sa radí bavlna, vlna, ľan, hodváb a iné.
Získavame ich z rastlín alebo z produktov od živočíchov. Pestovanie bavlny a výroba hodvábu si vyžadujú veľké množstvo vody, aj energie. Z látok, je najviac náročný na spotrebu vody denim a výrobky z neho – pri výrobe aj udržiavaní. Nevieme, ako sa zaobchádza so zvieratami, ktoré sa chovajú pre vlnu… To sú veci, ktoré potrebujeme zvážiť.
NEVÝHODY prírodných vlákien sú:
VÝHODY prírodných vlákien sú:
Tie sú vyrobené z chemických aj prírodných vlákien. Zmesová látka v sebe kombinuje vlastnosti obidvoch druhov vlákien. Napríklad kombináciou bavlny a polyesteru vzniká látka, ktorá sa menej krčí než čistá bavlna a zároveň sa menej žmolkuje než čistý polyester. Sú veľmi populárne, ale ekológiu zaťažujú viac.
Pri recyklácií sa textilné látky rozvlákňujú chemickým postupom – stávajú sa znovu vláknami a vyrobia sa z nich nové produkty. Prírodné materiály sa recyklujú inak ako chemické. Preto si myslím, že by sme mali uprednostňovať odevy z nezmesových materiálov, ktoré sa ľahšie recyklujú.
Keď sa tak na to pozerám, nedá sa jednoznačne povedať, či je lepší odev z prírodného alebo chemického vláka. Jedno, aj druhé sa dá vyrobiť s vyššou aj nižšou mierou zaťaženia našej ekológie. Zbytočný článok… 😊
Vôbec nie. Aj tu sa dostávame k základnému princípu udržateľného života a obliekania a to je KUPOVAŤ MENEJ. Pozrite do svojej skrine. Potrebujete toľko vecí? Naozaj?
Milujme svoje oblečenie, užívajme si samé seba v ňom, to áno. Buďme krásne. Buďme fešní. Aby sme to dokázali (vlastniť menej a cítiť sa krásne), potrebujeme byť štylisticky gramotní. Potrebujeme vedieť, čo nám sedí (postave, osobnosti, farebnosti), cítiť, v čom sme šťastnejší.
Dá sa to naučiť.
Schopnosť „vidieť“ a „cítiť“ oblečenie sa dá vypestovať.
Naučím vás to osobne najlepšie pri vašom šatníku. Robím to s láskou.
Som zaťažená na prírodné materiály. Mám jednoducho lepší pocit, keď viem, že aj mojím oblečením som viac spojená s prírodou, než by som bola, keby som na sebe mala „plasty“. Špeciálne rada nosím viskózu, lebo je úžasne splývavá a ľahšia ako napr. bavlna. Veľmi ľahko sa žehlí. Raz budem mať hodvábnu sukňu, zatiaľ sa teším z hodvábnej šatky.
Keď vyberám oblečenie, dotyk je pre mňa dôležitý. Občas ma prekvapí, ako dobrý pocit môžem mať z polyesterovej látky. Vysoko rozvinuté technológie dokážu napodobniť prírodnú látku veľmi verne. Mám jedny polyesterové šaty hlbokej zelenej farby. Vyzerajú fajn, ale (hm, ako to napísať) sú problematické pri nosení, keď sa hoci len trochu spotím. Umelina je jednoducho umelina.
Ak ste na tom podobne ako ja… pocit je pre vás dôležitý a tiež poznanie pôvodu látky, doprajte si dobré zážitky pri nosení a nerobte kompromisy. Všímajte si visačky.