SEKÁČE – HANBA ALEBO PÝCHA?

Prechádzam zrakom po haldách oblečenia. Vidím mraky čiernej, ktorú vystrieda mrak šedej, ktorú vystrieda mrak červenej a tak… Chytím do ruky prvú vec a zistím, že je celá vyťahaná. Pri druhej mi padne do oka malá dierka. Chodím po obchode plnom handier a po chvíľke sa mi začínajú všetky veci vnárať do jedného celku a znechutene odchádzam.

Ako to, že som zasa nič nenašla? Nemám šťastie ako niekto, kto s nadšením rozpráva o skvelých úlovkoch zo second-handov. Aj blogerky píšu len nejaké scifi, keď sa chvália, že tam našli solídne veci.

Tak, to som ja v minulosti a možno vy dnes. Paradoxne, keď som sa oblečením začala zaoberať serióznejšie, prestala som ho brať tak vážne. Ako veľká som sa začala znovu hrať. Jedným z mojich „herní“ sa stali aj obchody s oblečením. Dať sekáčom druhú šancu ma prinútila snaha ušetriť aj to, že som v bežných obchodoch nachádzala všade len to isté. Teraz v sekáčoch hľadám oblečenie aj z presvedčenia (o tom sa zmieňujem nižšie v článku).

Moje pocity z návštevy týchto obchodov sa líšia od tých minulých. Už sa mi veci pred očami nespájajú do jedného nepríjemného celku a neodchádzam znechutená. A dokonca som si tam našla už niekoľko vecí, ktoré veľmi rada nosím. Neobnosené kašmírové tričko, pekne tvarovanú a netradičnú rifľovú sukňu, originálnu blúzku, sako z vlny značky Pietro Filipi, koženú kabelku a pod. Keď potrebujem nové rifle, hľadám a nachádzam v sekáčoch.

Čo sa u mňa zmenilo? Môj postoj.

1. Hrám sa a nechávam sa prekvapiť

Do sekáča nejdem vyslovene nakupovať, idem sa len popozerať. Zamierim tam len, keď mám chvíľku čas (niekedy si ho „vyrobím“). Keď nič nenájdem, nemám pocit premárneného času.

Kde nie sú očakávania, nie sú sklamania. Do sekáča idem bez očakávaní. To, čo nájdem, je niekedy veľké nič, a niekedy naozaj milé prekvapenie – pekný kúsok ako stvorený pre mňa. Tento postoj mi nebráni rozhodnúť sa tesne pred vstupom do obchodu, na čo sa chcem zamerať. Naposledy to boli len sukne. Takto si udržím čas mojej návštevy obchodu na minime.

2. Nebojím sa netrendovosti

Viem, čo mi pristane a čo sa mi páči (ja to nazývam „štylistická gramotnosť“). Rozoznám nadčasový kúsok od toho, z ktorého rok výroby priam kričí. Tieto teoretické vedomosti mi pomôžu konštruktívne prejsť množstvom oblečenia v obchode. Veci na vešiakoch rýchlo „preskenujem“ zrakom a bližšie sa pozriem len na kúsok, ktorý ma pritiahne svojou farbou alebo materiálom. Potom rýchlo vyhodnotím strih a celkový dojem. Ešte predtým, než si vec vezmem na skúšanie, zamyslím sa nad tým, či ju vôbec potrebujem. Načo dostať do skrine ďalšie tmavomodré rifle len preto, lebo sa mi páčia a asi by mi sadli?

Viem, že každoročné nové trendy a „farby roka“ sú umelo vymyslené len preto, aby sme chceli viac a viac nakupovať a mali strach, že nebudeme „in“, nezapadneme. Oslobodiť sa od toho mi pomohol nielen čas (už mám svoj vek 😊), práca na sebe, ale aj vyššie spomenutá štylistická gramotnosť.

3. Neznižujem moje nároky, ale dôkladne preberám

Nerobím kompromisy len preto, že za oblečenie platím menej. Každý kúsok, ktorý ma zaujme, si dôkladne poprezerám aj z pohľadu kvality šitia a materiálu. Všímam si prípadné dierky aj to, či je látka viditeľne obnosená. Pozriem si zloženie materiálu, lebo to ma vždy zaujíma. Ak je všetko ok a kúsok má ten správny strih, farbu a páči sa mi, až vtedy ho skúšam. Toto ohodnotenie mi trvá pár sekúnd. Nekupujte veci len preto, lebo sú lacné.

4. Nehanbím sa za to

Dokonca na to začínam byť hrdá. Kúpou každého nového oblečenia, podporujem výrobu ďalšieho nového. Uprednostnením kúpy oblečenia z druhej ruky prispievam k udržateľnosti v móde. Mám z toho dobrý pocit nielen kvôli mojej vlastnej peňaženke, ale aj planéte, ktorú takto šetrím.

Mojou výhodou je to, že viem narábať s ihlou a šijacím strojom. Na veci v second-handoch sa pozerám aj z pohľadu ich potenciálu. Keď vidím oblečenie z peknej látky, ktorá nie je dostrihaná na malé kúsky, kúpim si ju a doma prešijem na niečo iné. Prípadne si vec len mierne upravím a je ako uliata. Možností je v tomto smere veľa. Naučte sa šiť. Povie sa to ľahko, naučiť sa to nie je až také ťažké, stačí chcieť a niečo pre to urobiť 😊

Nie je sekáč ako sekáč. Pomaličky vznikajú obchody, ktoré dbajú o to, aby obchod s oblečením z druhej ruky pôsobil príjemne a tak aj veci v ňom. Oblečenie tam nenakúpite za 3 Eurá, ale určite nájdete pekné kúsky za dobrý peniaz a pocit. „Nosene“ v Bratislave je jedným z týchto obchodov.

Ďalšou možnosťou je nakupovať na internetových bazároch a zaujímavé z nich sú Facebookové skupiny (napr. Vintage bazar).

Výhody nákupov v second-handoch:

• môžete nájsť jedinečné kúsky, ktoré ťažko zbadáte na inom človeku na ulici,
• nakúpite lacnejšie,
• nepodporujete zbytočnú a nadmernú produkciu odevov (prispievate k udržateľnosti v móde).

Nevýhody nákupov v second-handoch:

• nepredvídateľnosť toho, čo v nich nájdete,
• môže byť náročné na čas,
• nie ste prvý majiteľ alebo nositeľ svojho úlovku.

Tento článok som v hlave nosila vyše pol roka a v počítači rozpísaný asi 2 mesiace. Medzitým mi prišla do ruky kniha „Domácnosť bez odpadu“ od Bei Johnsonovej. Ak vás téma obmedzovania nadmernej produkcie oblečenia chytá za srdce, kniha stojí za prečítanie. Nebojte sa, názov knihy netreba brať doslova, úplne bez odpadu to mimo pralesa nejde, čo priznáva aj autorka.

Tesne pred uverejnením tohto článku mi v emailovej schránke pristálo čerstvé vydanie časopisu Slou. To je môj druhý tip pre vás, ktorý je celý o oblečení.