Presne si pamätám ten deň, keď sme sa prvýkrát stretli…

Ja som visela na krásnom ozdobenom ramienku, keď si ma všimla. Išla práve z práce a hľadala niečo, čo by pozdvihlo jej náladu. Keď videla moju sýtu ružovú farbu a nenápadnú výšivku okolo výstrihu, bola si istá, že ja napravím jej ťažký deň. Keď si ma skúšala, hovorila si: „a just, si ju kúpim!“. Ja som sa prirodzene tešila, veď to je moja úloha, byť na úžitok mojej nositeľke. Ignorovala som však svoje pocity, ktoré mi šepkali, že patrím inej žene.

Keď sme dorazili k nej domov, vášnivo zo mňa strhla visačku a ihneď sa do mňa navliekla. Mohla som cítiť jej telo na mne. Dúfala som, že jej je tak dobre ako mne. Žiaľ, toto bol náš prvý a aj posledný vášnivý večer. Vždy, keď na mňa neskôr narazila v skrini, ušla sa mi len pochybovačná grimasa a ihneď som išla naspäť do tej drevenej škatule, ktorú som začala neznášať. Už sme to vedeli obidve. Toto nebola skriňa, pre ktorú som bola ušitá. Toto nebola žena, pre ktorú som bola navrhnutá!

Potom sa stalo niečo zvláštne…

Jednu sobotu večer, keď sa vrátila zvonku, po mne siahla. Ale nebola tam tá neistá a pochybovačná grimasa zmiešaná so znechutením ako toľkokrát predtým. Bolo tam pochopenie, zhovievavosť a láska. Nežne ale isto ma zvesila z vešiaka, poďakovala sa mi za to, že som tam pre ňu bola. Ospravedlnila sa mi za to, že ma prinútila tak dlho tuchnúť v skrini a povedala, že pre mňa nájde lepšiu majiteľku a že už vie, ako ju má hľadať.

Neskôr som sa z rozhovoru (keď som v taške netrpezlivo čakala na svoj nový život) medzi mojou bývalou a mojou budúcou dozvedela, že obidve boli na jednej akcii, kde sa veľa naučili o sebe aj o oblečení. Netuším, čo to bola za akcia, ale s mojou bývalo spravila divy.

Konečne pochopila, ako vlastne vyzerá zvonku aj zvnútra. Keď príde do obchodu, ide priamo na vec a to doslova. Hneď vidí, ktorá vec dokáže krásne zvýrazniť jej prednosti a ktorá schová to, na čo nechce upozorňovať. Vie ako vylepšiť svoju postavu tak, aby vyzerala vyvážene, pekne a ladne.

Už si nekupuje oblečenie, ktoré ju poteší len v deň nákupu. Vie si kúpiť to, v čom má radosť stále. Jej postava v ňom vyzerá skvele a ona sama žiari. Dokáže si totiž vybrať veci, ktoré dopĺňajú jej povahu, jej osobnosť a to je veľká vec.

Odhodila dokonca tie šedé okuliare, ktorými sa na seba pozerala. Už vidí, aká je krásna a jedinečná.

A my veci sme si vydýchli. Už nemusíme tuchnúť v tých nesprávnych skriniach, ale s radosťou zlepšovať dni a skrášľovať postavy svojim pravým nositeľkám.

Aký príbeh by rozprávali veci vo vašej skrini? Chcete podobný happy end? Príďte na seminár a môžete ho mať 🙂