BOLA SOM ZA HRANICAMI MOJEJ TUČNOTY I CHUDOSTI

„Na žene po deťoch to má byť vidno“, hrozila som sa svojej budúcnosti tučnej matky…

Ako dievča som najradšej lozila po stromoch a namiesto horalky (známy keksík) chrústala surovú kapustu.Mala som sa rada a bola som zdravo štíhla.

Neskôr, keď sa moja postava začala zaokrúhľovať, uvidela som, že mám trochu plnšie nohy než je priemer a začalo mi to prekážať. Počas puberty som si pripadala, ako inak, tučná. Následne, som niekoľko rokov pravdepodobne trpela skrytou formou bulímie. (O tom, že tučnota bola len v mojej hlave, nie postave, som sa presvedčila z fotiek o niekoľko rokov neskôr. Presviedčanie mamky o tom, že som v poriadku, nemalo žiaden efekt.)

Skoro všetky ženy v mojej rodine boli plnšej postavy a všeobecne sa v mojom okolí považovalo za normálne, že na žene „po deťoch“ to má byť vidno. Hrozila som sa vtedy svojej budúcnosti. Myslela som si, že raz budem musieť byť rovnako „strašne“ tučná aj ja. Považovala som sa za trochu „silnú“ ešte ďalších asi 10 rokov. Medzitým sa striedali obdobia, kedy moja váha pravidelne kolísala o 5-7 kg.

Z tejto priemernosti ma vytiahol pobyt v cudzine. Tam bolo zrazu na stole viac jedla než to, na čo som bola zvyknutá. A aké jedlo! Smotanové mrazené torty, nanuky a pizza doma v mrazničke.  Musela som sa naučiť, ako to zvládnuť. Obdobiu, kedy jedlo ovládalo mňa, som sa nevyhla. Pribrala som najmenej 10 kíl a dostala som sa až za 70-tku. Tie kilá sa nabaľovali postupne, preto som si ani neuvedomila, ako veľmi sa mi postava zmenila. Bola som naozaj presvedčená, že sa mi iba zbehli nohavice…

No, keď už aj moja mamka pri návšteve doma povedala, že by som mala so sebou niečo robiť, spozornela som. Uznala som, že tento stav nie je vlastný mojej dynamickej a živej povahe.

Vždy som mala pevnú vôľu a bola som realistka. Za ďalší polrok som schudla naspäť bez drastickej diéty. Obmedzila som smotanové koláče a začala behať. Zistila som, že aj behanie môže byť krásny šport. Cítila som sa lepšie. Ľahšie sa mi dýchalo a bolo jednoduchšie kúpiť si oblečenie, ktoré mi dobre padlo. Nebola som super štíhla, mala som opäť svoje pevnejšie tvary a najmä nohy.

Ďalších pár rokov som žila aktívnym „slobodným“ životom. Veľa som športovala, cestovala a milovala jedlo. Vedela som sa najesť viac než bolo potrebné. Svoju relatívne dobrú váhu (nie vysnenú) som si udržiavala vďaka športovaniu ale aj odopieraniu si jedla napr. po 17. hodine. Bola som zvyknutá ísť spať s hladným žalúdkom.

V tom sa objavil „princ na bielom koni“ a ja som sa zaľúbila. Mimochodom, tomu princovi sa neskutočne páčili moje plnšie vyšportované nohy. Zrazu som začala chudnúť bez akejkoľvek snahy. Nemala som potrebu sa prejedať ani rozmýšľať, akým programom naplním svoj voľný čas. So svojou novou láskou sme si v strave celkom rozumeli, obaja sme uprednostnili zeleninový šalát pred čipsami a coca-colou hoci aj po 17. hodine.

A tak prišla svadba a ja som stála pred oltárom vo svojej vysnívanej super štíhlej postave. Ako v rozprávke, takmer do roka a do dňa som porodila svojho prvého syna. Bála som sa svojho osudu tučnej matky, ale neupadla som do večerného tlačenia všetkého, čo bolo v chladničke. Pribrala som tak akurát.

Už som poznala svoj „váhový“ strop, kedy som sa cítila dobre. Teraz som mala spoznať svoje váhové „dno“.

Po mojom prvom pôrode som s radosťou pozorovala, ako ľahko a rýchlo moje kilá navyše odchádzali. Keď však export mojich kíl neustával, začala som cítiť znepokojenie zo svojej štíhlosti. Po prvýkrát v živote! Keď som už mala 50 kíl a menej, cítila som sa veľmi zle. Bola som slabá a radosť z mojej štíhlosti postupne utíchala. Veci na mne viseli a ja som si pripadala ako vešiak.

Keď som si konečne uznala, že to nie je s kostolným poriadkom, prelúskala som internet, určila si diagnózu a zašla som na preventívnu prehliadku, ktorá moje tušenie potvrdila. Začala som sa liečiť a kilá sa vracali.

Najbližšie roky moja váha opäť kolísala, keďže som ešte dvakrát porodila a choroba sa hormonálnymi zmenami neustále vracala a utíchala pod vplyvom syntetických liekov.

Prečo sa o to s vami delím? Viem, že mnohé z vás bojujete so svojou postavou, niekedy i celý život.

Čo som sa naučila z neustáleho kolísania mojej váhy a snahy o štíhlosť?

1. Väčšinou som samu seba videla tučnejšiu než som v skutočnosti bola.
2. Keď som naozaj pribrala na váhu, ktorá už bola za mojou zdravou hranicou, spamätať sa ešte včas mi pomohla moja mamka, pre ktorú som bola aj napriek môjmu rozdielnemu presvedčeniu vždy štíhla. Bolo ľahšie dať si za cieľ schudnúť 7 kíl než 27 kíl…
3. Dokázala som schudnúť vďaka mojej pevnej vôli, ale len po istú hranicu.
4. Najľahšie som chudla (mimo chudnutia v chorobe) vtedy, keď som sa na to nesústredila. Bola som šťastná v bežnom živote. Zdravá strava a pohyb však boli jeho súčasťou.
5. Priberala som zvyčajne vtedy, keď som nebola šťastná a spokojná so sebou…
6. Na normálne štíhlu postavu sa oveľa ľahšie nakupuje oblečenie než na chudú a silnejšiu. (Keby som vtedy ovládala pravidlá obliekania akejkoľvek postavy tak, ako dnes, nakupovalo by sa mi oveľa ľahšie.)
7. U mňa sa zdravie a vitalita spájajú so štíhlosťou.
8. Čísla na váhe sú druhoradé, podstatné je, ako sa v našom tele cítime.
9. Pre ľudí je podstatnejšie to, čo vysielame, viac než naša váha.

Kult štíhlosti vs. kult plnosti

Všetci vieme, že naša spoločnosť je už niekoľko rokov pod tlakom kultu štíhlosti, ktorý už prerástol do kultu chudosti. Na jednej strane je to pochopiteľné. Len ťažko by sa šilo modely určené na módne prehliadky, keby mala každá modelka iné miery. Naviac, na vychudnutú postavu zavesíte čokoľvek.

Vždy, keď sa s niečím preženie, vznikne tlak z opačnej strany. Vďaka tomu máme možnosť stále viac vidieť hrdo vyfotené modelky rôznych tvarov i väčších rozmerov, na aké sme neboli zvyknutí. Do istej miery im fandím. Potrebujeme predkladať nielen našim násťročným dievčatám aj iné vzory hodné nasledovania.

Niekedy sa však objavujú aj modelky, u ktorých už sama váham, či je toto zdravá plnosť. Tak, ako prílišná chudosť nie je zdravá, rovnako aj príliš veľká váha je znakom, že niečo s nami nie je v poriadku. Nesmieme zatvárať oči pred tým, že obezita je choroba. Obéznym sa človek nestane zo dňa na deň ale postupne, kilom po kile…

Kto je zdravo štíhly alebo zdravo plný?

Záleží od vás. Majte však na pamäti, že väčšinou sa považujeme za tučnejšie než v skutočnosti sme. Najdôležitejšie je to, ako sa cítite vy sama vo svojom tele. Máte veľa energie, ste vitálna, ľahko sa hýbete, dobre sa vám dýcha…? Zapamätajte si, že NORMÁLNE JE CÍTIŤ SA DOBRE!

Myslím si, že aj super štíhla Adela Banášová aj plnšia Petra Polnišová sú krásne a v poriadku, pokiaľ sa ony samé cítia zdravé a spokojné so sebou.

                                                        zdroj obrázka     zdroj obrázka

A navyše, ak vedia, ako najlepšie obliekať svoje postavy tak, aby pôsobili harmonicky a esteticky, majú vyhraté.

Škála toho, čo je v norme a čo už nie pri rozmeroch našich tiel, je veľmi široká. Tak, ako veľmi sa my ženy líšime svojimi povahami, talentami, poslaním, tak sa líšia aj naše telá. Je to krásna a prirodzená mnohorakosť.

Ak však už viete, že s vašou váhou nie ste spokojná, tu je pár mojich tipov pre vás:

Tip č. 1! Majte sa rada

Naučte sa mať rada svoju aktuálnu postavu. Prijmite ju takú, aká je tu a teraz. V žiadnom prípade v sebe nepestujte pocit nelásky voči svojim krivkám a vankúšikom. Ak sa budete mať rada, bude vám ľahšie vykonávať zmeny, ktoré vám a vášmu telu prospievajú (úprava stravy, zavádzanie aktívneho pohybu a pod.).

Tip č. 2 Choďte na to zvnútra, potom zvonka.

Čo to znamená? Hľadajte príčiny vašej nespokojnosti s vašou váhou a príčiny vášho priberania. Snažte sa vyriešiť najprv ich a váha pôjde dole možno sama.

Tip č. 3 Vo vašej snahe schudnúť musí byť rovnováha.

Nestačí pevná vôľa a drina. Má to len dočasný efekt. Naplňte svoj život aktivitami, ktoré vás robia šťastnými a to v prvom rade.

Tip č. 4

Skúste sa zamyslieť nad tým, koľko kíl ročne ste za posledné roky pribrali. Prepočítajte si, koľko kíl naviac budete mať o 5 rokov, ak na svojom životnom štýle nič nezmeníte. Chcete to?

Tip č. 5

Pri rozhodnutí schudnúť si dávajte len malé ciele.

Tip č. 6

Ste perfekcionistka v živote? Možno sa na seba pozeráte príliš prísnym okom. Možno vaša váha nie je až taká hrozná, ako si o nej myslíte.

Tip č. 7

Naučte sa, ako zhodiť 5 kíl za 5 minút správnym výberom oblečenia a doplnkov.

PODSTATNEJŠIE NEŽ VÁHA SÚ TVAR A EŠTE VIAC CHARIZMA

Váha sa vo všeobecnosti preceňuje a možno som to urobila aj ja svojím článkom, ktorý som jej celý venovala. Ako pri všetkom, aj pri vašom tele nie je dôležité jeho množstvo ale kvalita. Pod kvalitou myslím tvar tela, jeho pevnosť, zdravie a to, ako sa v ňom cítite.

Už sa začínam opakovať, preto končím tento článok, aby som v ňom pokračovala nabudúce. Pristavím sa pri tom tvare a charizme 🙂

Ako sa pozeráte na svoju váhu vy? Napíšte mi na mishastyle@pimi.sk.